Rusnaci zo Slovenska

A v nediľu rano,
slonečko vychodit,
|: molodyj vojačok, molodyj vojačok
po kasarni chodit. :|

Po kasarni chodit,
šabľu v rukach nosit,
|: pana kapitana, pana kapitana
dovolenku prosit. :|

Pane kapitane,
puste mňa do domu,
|: zochabil ja divča, zochabil ja divča
a sam ne znam komu. :|

Pusťu ja ťa, pusťu,
ale ne samoho,
|: osedlaj si koňa, osedlaj si koňa,
koňa voronoho. :|

Koňa voronoho,
so zlatym sivercom
|: prideš ku divčini, prideš ku divčini,
rozveseľ jij serdce. :|

Už jem sja oženil, 
už jem sja potišyl, 
|: už jem svij kalapok 
na klinok zavisil. :|

Na klinok, na klinok, 
na tot vyšnij horbok. 
|: Žeby ľude znali, 
že ja ne parobok. :|

Škoda, Bože, škoda 
mojej molodosti, 
|: vzjal jem sobi ženu -
lem skora i kosti. :|

Škoda, Bože, škoda 
mojho parobčiňa, 
|: vzjal jem sobi ženu 
biloho nasiňa. :|

|: Poľana, poľana, na poľani jama. 
Chlopci bisidujut, že ja maľovana. :| 
|: Čuli ste, taku novinu, 
chlopci bisidujut, že ja maľovana. :|

|: Ja ne maľovana, bo sja ne maľuju, 
ani sja za tebe legiň ne hotuju. :| 
|: Lelija, lelija trava, 
ani sja za tebe legiň ne hotuju. :|

|: Keby ja sja za ťa legiň hotovala, 
davno by ja davno v čornij zemli spala. :| 
|: Lelija, lelija trava, 
išti ja moloda bym sja vydavala. :|

Ej, hučala dolina, ej ked jem prez ňu išol.
|: Plakalo divčatko, že jem ho obyšol. :|

Ej, verškom mila verškom, ej a ja pidu krajom,
|: ta my sja zyjdeme pid zelenym hajom. :|

Ej, ci mňa tu pobočkaš, ej ci dalej pideme.
|: Draha dušo moja, však i tu možeme. :|

Ej, ked sobi zaspivam, ej, v našym Čirču v noči,
|: što jedna divočka z posteľočky skočit. :|

Ej, z posteľočky skočit, na oblačok vyzirat,
|: što to za parobok tak prekrasno spivat. :|

Ej, holose, holose
ej, naj ťa vitor nese,
ej, z hory do doliny,
ej, do mojoj divčiny.

Ej, hori selom išol
ej a do nas neprišol,
ej, bodaj nohu zlamal,
ej, ked za druhom vyšol.

Ej, moja frajirečka,
ej, velika ciganka,
ej, kazala mi prijti,
ej, sama dveri zamkla.

Ej, ked jes dveri zamkla,
ej, zamknij i serdečko
ej a ostavaj zdrava
ej, moja frajirečko.

|: Podme sobi dobry ľude,
   podme zaspivati, :|
   bo kukučka už začala
   u hori (v tym Čirču, v Šambroni, …) kukati.
   Podme sobi dobry ľude,
   podme zaspivati,
   bo kukučka už začala u hori kukati.

|: Zakukala kukulenka
   na vysokij jedli. :|
   Kotra žena muža bije,
   tota bude v pekli.
   Zakukala kukulenka
   na vysokij jedli,
   kotra žena muža bije,
   tota bude v pekli.

|: Zakukala kukulenka
   v našym poľu, v haju, :|
   že kotryj muž ženu bije,
   ta tot budet v raju.
   Zakukala kukulenka
   v našym poľu, v haju,
   že kotryj muž ženu bije,
   ta tot budet v raju.

Hori tym Prešovom, dražka vykladana.
Po nij šykovali moho kamarata.
Šykujut, šykujut, hdeže ho povedut,
pid prešovsku branu, šumnu maľovanu.

Jak ho tam priveli, žalostni zaplakal:
„Frajiročko moja sputati mňa ne daj.“
Ona nič ne dbala, lem išti kazala,
do najhrubšych lanciv povjazati dala.

Milyj mij, milyj mij, ja tobi ne vinna,
labirskyj komisar, zima by ho bila.
Zima by ho bila, žeby ho Boh strestal,
falošne pisemko do kasarni poslal.

Tak vin tam napisal, že ja nič ne robľu,
že ja s karabinom poza bučky chodžu.
Ja chudobnyj chlopec, ja ne mam nikoho,
frajiročko moja, lem mňa dostaň z toho.

Ja chudobnyj chlopec, ja ne mam rodinu.
Ja ne mam nikoho, lem tebe jedinu.
Rozputaj, rozputaj, bo mňa ručky boľat.
Ja by‘m rozputala, no mi ne dovoľat.

Oj, zelene žytko, zelene.
Zabyvaj ty divče na mene.
|: Zabyvaj na mene skoreňko,
už mi na serdeňku horeňko. :|

Oj, zelene žytko, zelene.
Kodi že ty budeš kosjene.
|: Ne budu ja tebe kositi,
bo ja musju šabľu nositi. :|

Daleko ot sela ridnoho,
vytikat pros' zo serdca mojho.
|: Už zelene žytko dozrivat
a moje serdeňko umirat. :|